História

Pretekársky okruh v malebnej a svojráznej dedinke pri brehoch rieky Moravy bol jedným z mnohých okruhov na Slovensku, no oproti ostatným mal niečo čarovné navyše. Odjazdilo sa 26 ročníkov a keď sa tu šlo v roku 1994 naposledy, tak málokto tušil, že sa raz Kopčany do sveta pretekov vrátia.

 

Prvé preteky boli usporiadané už v roku 1967 v triedach 175, 250 a 350 ccm, kde trikrát stáli na stupňoch víťazov Kročka a Haranta a dvakrát Srna. V roku 1968 sa v Kopčanoch nejazdilo, ale už v roku ´70 sa tu šlo o body do slovenského šampionátu. V nasledujúcich rokoch tu dominovali František Srna, František Kročka, domáci Ernest Korčák, či Peter Baláž.

Veľká popularita týchto pretekov či už medzi jazdcami, alebo početnými divákmi vyústila do zaradenia podujatia okrem slovenského šampionátu aj o body do Majstrovstiev Československa v roku 1975. To už sa jazdilo na dlhšej variante trate s nekonečnou cieľovou rovinkou a s esíčkami za poštou, čiže trať rýchla a technická zároveň. Hlavne federálne majstrovstvá lákali fanúšikov aj z veľkej diaľky, veď na štarte stála kompletná československá špička. Zlom nastal až v roku 1981, nad traťou sa preháňali mraky a striedavo pršalo. To nie je také neobvyklé, ale pri triede do 350 ccm sa spustila doslova prietrž. Preteky boli riaditeľom prerušené, to však netušil Karel Navrátil z Brna, ktorý v inej časti okruhu tragicky havaroval...

Táto tragická udalosť vyhnala v nasledujúcich rokoch silné triedy 250 a 350 ccm z bojov o federálne body, ktoré zostali len pre triedy 50 ccm (neskôr 80 ccm) a 125-ky. Slovenský majstrák 250 a 350 štartoval naďalej. Na dážď doplatili usporiadatelia a pretekári ešte raz, v roku 1984, keď boli odjazdené iba 80-ky a ostatné triedy boli zrušené.

 

Úroveň pretekov v Kopčanoch rozhodne neutrpela, usporiadatelia brali všetko federálne, čiže okrem spomínaných 80 a 125 ccm sme tu pravidelne videli triedu MTX 125, alebo F-250 1V. Slovenské 250-ky hostili mimo klasifikácie špičkových pretekárov z Maďarska, Česka, atď. Celú teóriu pomalších tried doslova vysmialo vypísanie superbikov v roku 1992, kde súboj Zeller – Kacko patril k ozdobám dňa. Pamätníci spomínajú, že pri prejazde cieľovej rovinky tejto dvojice sa otáčali chrbtom... Aj keď ono to rovinka celkom nebola, skôr veľmi rýchle esíčko. A potom nič nebránilo schváleniu do nasledujúceho roku okrem voľných superbikov aj majstráku novej triedy superšport, kde pole vyzametal Petr Pinc. Skúsenosti v Kopčanoch zbieral aj neskôr v MS úspešný Čech Jaroslav Huleš, ktorý pri prvej návšteve v roku 1990 vyhlásil, že tu nikdy štartovať nebude. Vtedy si ho však zavolal špičkový slovenský pretekár Imrich Majoroš, ktorý si s ním okruh prešiel a poradil mu ako na to... O dva roky neskôr tu už obaja zvádzali skvelé súboje o víťazstvo. Ani jeden však vtedy preteky nedokončil a v cieli sa podľa známeho porekadla radoval ten tretí – Miroslav Kacko. O rok neskôr to bol práve Kacko, ktorý „vyučil“ Huleša a v roku 1994 plánoval útok na hattrick. Ten mu však prekazil mladíček Vladimír Častka, neskôr veľmi úspešný slovenský reprezentant.

 

V tom čase zosilnel tlak z komisie pri schvaľovaní pretekov na vhodnejšiu voľbu tried a nakoniec bol posledný 26. ročník pozliepaný Mito-cupom, málo početným poľom 600 a Superbike. V roku 1995 sa aj napriek žiadosti o termín ďalšie dejstvo nekonalo.

V čom boli preteky v Kopčanoch také jedinečné? Mnoho pretekárov spomína na nenapodobiteľnú atmosféru, ktorá tu počas pretekov panovala, na povestné kopčianske tancovačky, srdečnosť domácich a koniec koncov aj technickú trať. A to napriek slabému zázemiu pre pretekárov (sociálne zariadenia, elektrika, parkovisko bývalo na ihrisku, alebo okolo miestnej krčmy). Ale ľudia tam chodili na Srnu, Stašu, Baláža, Dekánka, Kacka, Huleša, Častku, Morávka a celý rad ďalších, medzi ktorých patril aj domáci matador Milan Hanzalík. A práve on sa rozhodol nielen odovzdať pretekárske žezlo svojim dvom synom Davidovi a Milanovi, ale aj obnoviť tradíciu rýchlostného motookruhu.

 

PARTNERI A SPONZORI

Mediálny partner

 

Počasie Kopčany - Svieti.com